Chceš být fit? Zahoď výhovorky!

Dnes Vám přinášíme článek napsaný vlastní zkušeností – naše čtenářka a pravidelná účastnice seminářů Míša Oravská se rozhodla, že se s Vámi podělí o svůj vlastní příběh. Doporučuji přečíst jej od začátku až do konce, popisuje velmi zajímavou cestu přeměny „trosky na hrdinku“ s perfektním happy endem! Důležitou součástí je (jak jinak) kettlebell a fyzický trénink obecně.

Ještě poznámka, než se do toho pustíte: vifonky jsou čínské polévky.

Nebudem písať o tom, že som za tri mesiace schudla 50 kíl, že jem iba šalát, že som od rána do večera zavretá v posilňovni a že mám neskutočne pevnú vôľu. Som ako väčšina dievčat, či žien, ktoré sa nevedia donútiť k pohybu, hľadajú výhovorky v pracovnej vyťaženosti či zdravotných problémoch, myslia si, že zdravá strava je len pre pošahané modelky, dobrá kondícia len pre profesionálnych športovcov a skúšajú jednu zázračnú diétu za druhou bez efektu, prípadne s jojo efektom.. Už to budú tri roky, čo sa snažím zmeniť svoj životný štýl a stále sa posúvam ďalej. Každý deň. Či už sa mi podarí spraviť o jeden klik viac, zacvičiť si s ťažším kettlebellom či len odolať čokoládovej tyčinke.

Nikdy som nebola športovo založená. Možno sa pod to podpísali rôzne zdravotné problémy, vďaka ktorým som bola oslobodená od väčšiny aktivít na telocviku. Možno za to mohla aj moja prirodzená nešikovnosť, kvôli ktorej sa často sama zraním. Ale v prvom rade za to mohla moja lenivosť.
Od malička mi naozaj veľmi chutilo jesť a chutí mi stále rovnako. Vždy som bola skôr guľatejšia, ale až do maturity som sa aspoň trochu hýbala. Horšie to bolo, keď som odišla na vysokú školu. Ani som sa nesnažila mať nejakú fyzickú aktivitu. Vtedy bolo dôležitejšie nezmeškať žiadnu party a popri tom sa nenechať vyhodiť zo školy. Počas šiestich rokov moja váha lietala hore dolu, začala som fajčiť, kŕmila sa vifonkami, vrchol gurmánskeho zážitku boli špagety s morcadelou a syrokrémom.

Môj životný štýl mal samozrejme zlý dopad na moje zdravie, zhoršili sa mi alergie aj astma, stále som mala zažívacie problémy. To pretrvávalo aj keď som začala pracovať a zhoršovalo sa to každým mesiacom. Nerobila som nič, iba chodila do práce, sedela doma a denne vyfajčila aspoň krabičku cigariet. Nebolo výnimkou, že som pracovala aj 3 týždne v kuse viac ako 12 hodín denne. Keď po tom všetkom konečne prišiel voľný víkend, nezmohla som sa na viac, ako ho celý prespať. Ak som aj vyšla von, tak len preto, aby som si kúpila na benzínke bagetu, colu a cigarety.
Potom som dostala zápal priedušiek, ktorý ma v kombinácii s astmou úplne položil. To bolo v decembri 2008. Vtedy som konečne po 7 rokoch prestala fajčiť. Paradoxne sa moje problémy s dýchaním ešte zhoršili a obyčajné nachladnutie ma dohnalo do nemocnice, kde som musela dostávať infúzie a kyslík, ešte dvakrát.

Popri tom sa stala stará známa vec. Už po mesiaci nefajčenia som mala na sebe 3 kilá. Samozrejme, že som ale nepriberala zo vzduchu.. Aby som zvládala svoje desné pracovné tempo, vypila som denne asi 4 kávy, čo je horšie, každý šálok som prejedla minimálne jednou čokoládovou tyčinkou, ak nie dvoma alebo troma. Môj obed pozostával z menu v čínskej reštaurácie, alebo hotových bagiet, večer som sa obyčajne zastavila v MCdonalde či KFCčku. Voľný čas s kamarátmi som trávila zase len pri jedle alebo pití.

Keď som v máji 2009 vyliezla na váhu, ukazovala 65 kíl, čo bolo o 15 viac ako pred dvoma rokmi. Možno sa to nemusí zdať také dramatické, ale ja som sa cítila veľmi zle. Astmatické záchvaty som mala aj trikrát denne, nezmestila som sa do žiadneho oblečenia, bola som neustále unavená… Takto to už ďalej nemohlo pokračovať. Jednoduché pravidlo – zdravo sa stravuj a veľa sa pohybuj- poznáme všetci. Ale lenivosť si nájde vždy výhovorky. Ešte aj v tomto momente som si sama nahovárala, že som proste chorá, že šport škodí mojím prieduškám, že nikdy nemôžem byť štíhla.

Miša Oravská - Primal Move static hold

Povedať si, že od pondelka budem jesť iba zeleninu sa nedalo. Bola som zvyknutá na veľké dávky kofeínu, cukru a výdatné jedlá. Začala som postupne. Znižovala som spotrebu kávy a predovšetkým sladkostí. Donútila som sa chodiť na kratšie vzdialenosti peši. Zvyknúť si na nový režim bolo ťažké, prvý mesiac som bojovala s ešte väčšou únavou a zdravotnými problémami, ale postupom času sa začalo moje telo prispôsobovať. V priebehu polroku som si našla prácu s prijateľnejšou pracovnou dobou a splnila som si sen a obstarala si psa. Tak som začala tráviť viac času von ako doma pred televízorom alebo počítačom. Ďalší rok som len pokračovala v postupnej zmene svojich návykov. V tomto štádiu mi veľmi pomohol rotopéd. Nemala som sa na čo vyhovoriť, prečo naň nesadnúť každý deň aspoň na 10 minút.  Naučila som sa konečne variť, objavila som výbornú chuť jedál pripravených na pare, čím som výrazne znížila návštevy fastfoodov a reštaurácií.

Začala som sa cítiť lepšie, pľúca si zvykli na záťaž, tak som mohla dobehnúť na autobus bez pocitu, že čoskoro skolabujem. Naučila som sa jesť častejšie po malých porciách a nevymetať po nociach chladničku.  Napriek tomu som stále bojovala s veľkou únavou, nehovoriac o tom, že moja váha šla dolu strašne pomaly a za každý prešľap ma potrestala jojo efektom.

Keď mi zistili nedostatočnú funkciu štítnej žľazy, nebolo to až také prekvapenie. Hneď po nasadení liečby, som však ožila a novú energiu som potrebovala vybíjať účelnejšie. Rotopéd ma už prestal baviť.

Začala som chodiť na krav magu, neskôr som objavila kettlebell. Tréningy dvakrát za týždeň a cvičenie doma prináša výsledky. Začala som rýchlo chudnúť , zlepšila som si kondíciu a cvičenie ma hlavne veľmi baví. Nie je to vždy jednoduché, niekedy sa prihlási astma a ja musím zvoľniť tempo.  Snažím sa však cvičiť každý deň, aspoň trochu a cítim ako mi pohyb prospieva a cítim sa stále lepšie.

Miša Oravská - kettlebell swing

Nedržím žiadne diéty. Nedostatok jedla, prípadne odopieranie si niečoho, čo mám rada, vo mne vždy vyvolávalo nervozitu a nevydržala som s tým dlho. Stravujem sa úplne normálne. Jediné čomu sa snažím vyhýbať sú sladkosti, fastfoody, pečivo, cigarety a alkohol. Snažím sa, ale tiež niekedy pokĺznem. Som len človek. Moje prešľapy sú však čoraz zriedkavejšie a keď mám chuť na sladké nezjem celú tyčinku, ale len polovičku. Som presvedčená, že raz to všetko zo svojho života vyškrtnem úplne.

Všetko to robím s čoraz väčšou radosťou, pretože vidím výsledky. Nemyslím tým teraz, že som za tie tri roky schudla 10 kíl. Hovorím o celkovom pocite, ktorý som mala od začiatku celého môjho snaženia a vďaka ktorému som vytrvala aj keď som mala trebárs obdobie, že som za polroka neschudla ani deko. Je to pocit, že mi je čoraz lepšie a pohodlnejšie vo vlastnom tele, ktoré ma čoraz menej obmedzuje a ja môžem neustále posúvať hranice svojich možností. Je to pocit, že na prahu tridsiatky je mi lepšie ako v pätnástich.

Máte podobnou zkušenost? Budeme rádi, když si ji nenecháte pro sebe a budete ji sdílet s ostatními. Ukažte všem, že kde je vůle, tam je i cesta a že drobné a postupné změny vedou k úspěchu! Pošlete nám svůj příběh na info@zeleznakoule.cz